Oxidačné číslo a názvoslovie anorganických zlúčenín

Oxidačné číslo a názvoslovie anorganických zlúčenín sú základom pre pochopenie anorganickej chémie. Pomáhajú nám určiť, ako sú atómy v zlúčeninách usporiadané, správne zapisovať ich chemické vzorce a pomenúvať ich. V tejto lekcii sa naučíš určovať oxidačné čísla a využívať ich pri tvorbe a čítaní názvov anorganických zlúčenín.

Čo je oxidačné číslo

Definícia, ktorú musíš vedieť naspamäť – a hlavne rozumieť jej.

DEFINÍCIA

Oxidačné číslo je pomyselný (formálny) elektrický náboj, ktorý by mal atóm v zlúčenine, keby boli všetky väzby medzi atómami iónové – teda keby sa elektróny väzby úplne “presunuli” k elektronegatívnejšiemu atómu.

Píše sa rímskou číslicou za názov prvku v zátvorke (napr. Fe^III) alebo ako horný index pri vzorci s arabskou číslicou a znamienkom (napr. Fe⁺³). Nezamieňaj si ho s nábojom reálneho iónu – pri kovalentných zlúčeninách (napr. CO₂) žiadne reálne ióny nevznikajú, oxidačné číslo je len účtovný nástroj.

8 pravidiel pre výpočet oxidačného čísla | Prepni

Ako sa to počíta?

Vždy rovnaký postup: napíš, čo poznáš isto, dosaď do rovnice súčtu a dopočítaj neznáme.

Ako sa to počíta v praxi | Prepni

Skús si to

Doplň oxidačné číslo zvýrazneného prvku. Skús to najprv bez papiera, potom si over kroky.

Over si to sám | Prepni

6 úloh — vrátane dvoch "chytákov" skóre: 0/6

Väzbovosť, predpony a rímske číslice

Skôr než sa pustíš do pomenúvania anorganických zlúčenín, potrebuješ poznať tri dôležité nástroje: násobné predpony, koncovky podľa oxidačného čísla a rozdiel medzi väzbovosťou a oxidačným číslom.

1. Násobné predpony

Násobné predpony sa v systematickom názvosloví používajú na vyjadrenie počtu atómov jednotlivých prvkov vo vzorci. Často sa používajú pri molekulových zlúčeninách.

Násobné predpony | Prepni

1 mono 2 di 3 tri 4 tetra 5 penta 6 hexa 7 hepta 8 okta 9 nona 10 deka

2. Koncovky podľa oxidačného čísla

V slovenskom školskom názvosloví sa oxidačné číslo prvku v názve zlúčeniny často vyjadruje koncovkou prídavného mena. Oxidačné čísla sa vo vzorcoch značia rímskymi číslicami.

Túto tabuľku si zapamätaj naspamäť:

Koncovky podľa oxidačného čísla | Prepni

Ox. číslo	Koncovka	Príklad
I	-ný	oxid sodný (Na₂O)
II	-natý	oxid horečnatý (MgO)
III	-itý	oxid hlinitý (Al₂O₃)
IV	-ičitý	oxid uhličitý (CO₂)
V	-ičný / -ečný	oxid dusičný (N₂O₅), oxid fosforečný (P₂O₅)
VI	-ový	oxid sírový (SO₃)
VII	-istý	oxid manganistý (Mn₂O₇)
VIII	-ičelý	oxid osmičelý (OsO₄)

3. Oxidačné číslo ≠ väzbovosť

Väzbovosť (mocenstvo) hovorí, koľko väzieb atóm vytvára – je to vždy kladné číslo bez znamienka. Oxidačné číslo má znamienko a vyjadruje formálny náboj. Pri jednoduchých kovalentných zlúčeninách (napr. H₂O) sa hodnoty číselne zhodujú, ale koncepčne ide o odlišné veci – najviac to vidno pri prvkoch s premenlivou väzbovosťou, napr. dusík má väzbovosť najviac IV, ale oxidačné číslo môže mať od −3 do +5.

Binárne (dvojprvkové) zlúčeniny

Oxidy, halogenidy, sulfidy, nitridy, karbidy — všetky sa tvoria podľa rovnakého vzoru.

UNIVERZÁLNY VZOR

názov elektronegatívnejšieho prvku + názov elektropozitívnejšieho prvku s príslušnou koncovkou podľa oxidačného čísla

V názve sa elektronegatívnejší prvok uvádza ako prvé podstatné meno a elektropozitívnejší prvok ako prídavné meno, ktorého koncovka vyjadruje jeho oxidačné číslo.

Binárne zlúčeniny | Prepni

Typ	Základ (podstatné meno)	Príklad
Oxidy	oxid	Fe₂O₃ = oxid železitý
Halogenidy	chlorid, bromid, fluorid, jodid	CaCl₂ = chlorid vápenatý
Sulfidy	sulfid	ZnS = sulfid zinočnatý
Nitridy	nitrid	Mg₃N₂ = nitrid horečnatý
Karbidy	karbid	CaC₂ = karbid vápenatý
Hydridy	hydrid	LiH = hydrid lítny

Ako z vzorca odvodíš názov: Fe₂O₃

O má vždy −2. Vo vzorci sú 3 atómy O → 3 × (−2) = −6

Súčet ox. čísel v neutrálnej zlúčenine musí byť 0, sú 2 atómy Fe → 2 × Fe − 6 = 0 → Fe = +3

Ox. číslo III → koncovka -itý → oxid železitý

Vyber správny názov skóre: 0/6

Hydroxidy

Hydroxidy sú zlúčeniny obsahujúce hydroxidový anión OH⁻. Oxidačné číslo hydroxidovej skupiny ako celku je −I.

UNIVERZÁLNY VZOR

hydroxid + prídavné meno kovu (koncovka podľa ox. čísla)

Všeobecný vzorec hydroxidov je: M(OH)ₙ ,kde M je kov a n zodpovedá číselnej hodnote oxidačného čísla kovu.

Hydroxidy | Prepni

Vzorec	Názov	Ox. číslo kovu
NaOH	hydroxid sodný	I
Ca(OH)₂	hydroxid vápenatý	II
Al(OH)₃	hydroxid hlinitý	III
Fe(OH)₃	hydroxid železitý	III

Rýchle kolo — 4 hydroxidy skóre: 0/4

Kyseliny

Kyseliny môžeme podľa zloženia rozdeliť na bezkyslíkaté a kyslíkaté kyseliny (oxokyseliny). Pri ich názvosloví sa používajú odlišné pravidlá, preto je dôležité vedieť ich rozlíšiť.

Bezkyslíkaté kyseliny

Tvoria sa z vodíka a nekovu (bez kyslíka). Názov: kyselina + prídavné meno nekovu + -vodíková.

Bezkyslíkaté kyseliny | Prepni

Vzorec	Názov
HCl	kyselina chlorovodíková
HF	kyselina fluorovodíková
H₂S	kyselina sírovodíková
HCN	kyselina kyanovodíková

Kyslíkaté kyseliny (oxokyseliny)

obsahujú vodík, kyslík a ďalší prvok, ktorý označujeme ako centrálny prvok. Ich všeobecný vzorec je H_xEO_y, kde E je centrálny kyselinotvorný prvok. Pri názvosloví je dôležité najmä oxidačné číslo centrálneho prvku. Koncovka názvu súvisí s jeho oxidačným číslom: -ná, -natá, -itá, -ičitá, -ičná/-ečná, -ová, -istá.

Kyslíkaté kyseliny | Prepni

Ukážka na jednom prvku — chlór má až 4 kyslíkaté kyseliny!

Vzorec	Ox. číslo Cl	Názov
HClO	I	kyselina chlórna
HClO₂	III	kyselina chloritá
HClO₃	V	kyselina chlorečná
HClO₄	VII	kyselina chloristá

Presne to isté "áčko" (postupnosť I → III → V → VII pre halogény) sa objaví aj pri manganistane, chlorečnane atď. — keď pochopíš vzor raz, funguje všade.

Vzorec	Ox. číslo E	Názov
HNO₂	III	kyselina dusitá
HNO₃	V	kyselina dusičná
H₂SO₃	IV	kyselina siričitá
H₂SO₄	VI	kyselina sírová
H₂CO₃	IV	kyselina uhličitá
H₃PO₄	V	kyselina fosforečná

Zmiešané kolo — bezkyslíkaté aj kyslíkaté skóre: 0/6

Soli

Sú iónové zlúčeniny tvorené katiónmi a aniónmi. Mnohé soli môžeme formálne chápať ako produkty náhrady vodíka v kyseline kovom alebo iným katiónom.

Pri názvosloví soli najprv určujeme názov aniónu a potom názov katiónu s príslušnou koncovkou podľa jeho oxidačného čísla.

ODVODENIE ANIÓNU Z KYSELINY

Pri mnohých bežných kyselinách možno názov aniónu odvodiť z názvu kyseliny:

-vodíková → -id
-itá → -itan
-ičitá → -ičitan
-ičná / -ečná → -ičnan / -ečnan
-ová → -an
-istá → -istan

Bezkyslíkaté kyseliny | Prepni

Kyselina	Anión (v soli)	Príklad soli
chlorovodíková	chlorid	NaCl = chlorid sodný
sírová	síran	Na₂SO₄ = síran sodný
siričitá	siričitan	Na₂SO₃ = siričitan sodný
dusičná	dusičnan	KNO₃ = dusičnan draselný
uhličitá	uhličitan	CaCO₃ = uhličitan vápenatý
fosforečná	fosforečnan	Ca₃(PO₄)₂ = fosforečnan vápenatý

Kyslé a zásadité soli

Ak kyselina obsahuje viac než jeden vodík a nahradí sa iba časť týchto vodíkov, vzniká kyslá soľ. V jej názve používame predponu hydrogen-. Ak soľ obsahuje okrem aniónu aj hydroxidovú skupinu OH⁻, ide o zásaditú soľ. V názve sa používa predpona hydroxid-.

Kyslé a zásadité soli | Prepni

Vzorec	Názov	Typ
NaHCO₃	hydrogenuhličitan sodný (jedlá sóda)	kyslá soľ
NaHSO₄	hydrogensíran sodný	kyslá soľ
MgOHCl	hydroxid-chlorid horečnatý	zásaditá soľ

skóre: 0/6

Záverečný kvíz

Zaregistruj sa a sleduj svoj pokrok