Kvet (Flos)
Rozmnožovací orgán krytosemenných rastlín.
Definícia
Kvet je rozmnožovací orgán krytosemenných rastlín. Jeho hlavnou funkciou je zabezpečiť pohlavné rozmnožovanie rastliny. V kvete vznikajú pohlavné bunky a po oplodnení sa z neho vyvíjajú semená a plody. Kvet môže mať rôzne tvary, veľkosti a farby, ktoré často pomáhajú prilákať opeľovače.
Rozmnožovanie bez kvetu
Nahosemenné rastliny (Gymnospermae) sú staršia skupina semenných rastlín. Nemajú kvet ani plod – ich semená ležia voľne na šupinách šišiek. Preto sa nazývajú nahosemenné (gymnos = nahý, sperma = semeno).
Medzi nahosemenné patria najmä ihličnany, napríklad borovica, smrek, jedľa či tis. V minulosti tvorili dominantnú skupinu rastlín na Zemi.
Šišky - samčie a samičie
Väčšina nahosemenných rastlín je jednodomá, teda samčie aj samičie šišky sa tvoria na tom istom jedincovi. Rozoznávame:
/ / samčia
Peľová šiška
Malá, mäkká, zvyčajne žltá. Tvorí sa na nej peľ meiózou v peľových komôrkach. (mikrosporangiách). Po uvoľnení peľu odpadáva.
/ / samičia
Semenná šiška
Väčšia a drevnatá. Na jej šupinatých listoch (megasporofyloch) sa nachádzajú vajcové bunky. Po oplodnení sa z vajcových buniek vyvíjajú semená. Po dozretí sa šupiny roztvoria a semená sa uvoľnia.
/ / výsledok
Semeno bez plodu
Oplodnená vajcová bunka sa vyvíja na semeno, ktoré leží priamo na šupine šišky – je nahé, teda nie je uzavreté v plode. Mnohé semená majú krídlatý výrastok, ktorý uľahčuje šírenie vetrom.
Zaujímavosť
U nahosemenných rastlín prebieha jednoduché oplodnenie – na rozdiel od krytosemenných dochádza len k jednému oplodneniu: spermatická bunka oplodní vajcovú bunku a vzniká zárodok.
Nevzniká dvojité oplodnenie, a preto sa netvorí typický endosperm ako u krytosemenných. Zásobné pletivo semena sa vytvára iným spôsobom – vzniká z tkaniva zárodočného vaku (ženského gametofytu), označovaného aj ako primárny endosperm.
Toto zásobné tkanivo slúži ako výživa pre vyvíjajúci sa zárodok.
Krytosemenné rastliny
Stavba kvetu
Kvet (flos) je rozmnožovací orgán krytosemenných rastlín. Jeho základ tvorí kvetné lôžko, z ktorého vyrastajú všetky ostatné časti kvetu.
Kvet sa skladá z kvetných obalov a pohlavných orgánov. Kvetné obaly chránia vnútorné časti kvetu a často lákajú opeľovače svojou farbou alebo vôňou. Môžu byť rozlíšené na kalich a korunu alebo nerozlíšené, keď vytvárajú okvetie.
Vlastnými rozmnožovacími orgánmi sú tyčinky (samčie orgány, zložené sú z nitky a peľnice) a piestik (samičí orgán, zložený zo semenníka, čnelky a blizny), ktoré zabezpečujú vznik semien po oplodnení.
// 01
Kalich
calyx
Vonkajší obal kvetu tvorený zelenými sepalmi. Chráni kvet v štádiu púčika. Zvyčajne nie je sfarbený, ale existujú výnimky (napr. ľadenec).
// 02
Koruna
corolla
Kvetný obal tvorený korunnými lístkami (petalmi). Zvyčajne je farebná a láka opeľovačov. Môže byť voľnolupeňová alebo zrastolupienková
// 03
Tyčinky
stamen
Samčie pohlavné orgány. Každá tyčinka sa skladá z nitky a peľnice (anthera), v ktorej sa tvorí peľ obsahujúci samčie pohlavné bunky (spermatozoidy).
// 04
Piestik
pistillum
Samičí pohlavný orgán. Skladá sa z blizny (zachytáva peľ), čnelky (vodivé pásmo) a semenníka (obsahuje vajíčka).
// 05
Lôžko (stopka)
receptaculum
Stopka nesie kvet a privádzajú sa ňou živiny. Lôžko je rozšírená časť stopky, na ktorej sú upevnené všetky časti kvetu.
// 06
Nektáriá
nectaria
Žľazy produkujúce nektár, sladkú tekutinu slúžiacu na lákanie opeľovačov.
Typy kvetov
Kvety delíme podľa viacerých kritérií – prítomnosti pohlavných orgánov, súmernosti, počtu okvetných lístkov a mnohých ďalších znakov.
⚥
Obojpohlavný
Obsahuje tyčinky aj piestik. Nazýva sa aj hermafroditný. Je najčastejším typom kvetu u krytosemenných rastlín. Príklad: tulipán, ruža.
♂
Jednopohlavný - samčí
Obsahuje len tyčinky, piestik chýba alebo je zakrpatený. Príklad: kukurica, vŕba, topoľ
♀
Jednopohlavný samičí
Obsahuje len piestik, tyčinky chýbajú. Príklad: vŕba, topoľ, kukurica
Jednodomé a dvojdomé rastliny
Rastliny môžu mať samčie a samičie kvety usporiadané rôznym spôsobom.
Jednodomé rastliny majú samčie aj samičie kvety na jednej rastline. Na opelenie teda stačí jeden jedinec. Medzi jednodomé rastliny patrí napríklad kukurica, lieska alebo dub.
Dvojdomé rastliny majú samčie a samičie kvety na rôznych rastlinách. Jedna rastlina vytvára iba samčie kvety a druhá iba samičie. Na rozmnožovanie sú preto potrebné dva jedince. Príkladom je vŕba, topoľ alebo rakytník.
Súkvetia
Súkvetie je zoskupenie viacerých kvetov vyrastajúcich na spoločnej osi. Takéto usporiadanie umožňuje rastline vytvoriť viac kvetov na menšom priestore a zvyšuje pravdepodobnosť opelenia.
Podľa stavby rozlišujeme jednoduché a zložené súkvetia.
Pri jednoduchých súkvetiach vyrastajú všetky kvety z jednej hlavnej osi. Medzi najčastejšie patria strapec (ríbezľa, agát), klas (skorocel), jahňada (vŕba, breza, topoľ), hlávka (ďatelina), okolík (cibuľa, cesnak), chocholík (jabloň, hruška) a úbor (slnečnica, púpava, sedmokráska).
Zložené súkvetia vznikajú spojením viacerých jednoduchých súkvetí. Patrí sem metlina (vinič, orgován), zložený klas (pšenica, jačmeň, raž) a zložený okolík (rasca, kôpor).
Tvar súkvetia je pre mnohé rastliny charakteristický a pomáha pri ich určovaní. Niektoré rastliny navyše vytvárajú súkvetia, ktoré navonok pôsobia ako jeden veľký kvet. Typickým príkladom je slnečnica alebo sedmokráska, ktorých „kvet“ sa v skutočnosti skladá z mnohých drobných kvetov usporiadaných do úboru.
Kvetný vzorec
Kvetný vzorec je skrátený symbolický zápis stavby kvetu. Pomocou písmen, číslic a značiek vyjadruje počet a usporiadanie jednotlivých častí kvetu, ako sú kališné lístky, korunné lístky, tyčinky a piestik.
01// Symetria
⊕ = Pravidelný
Kvet možno rozdeliť na dve zrkadlovo zhodné polovice viacerými rovinami súmernosti.
↓ = Súmerný
Súmerný len podľa jednej roviny súmernosti (možno ho rozdeliť iba jedným smerom na dve rovnaké polovice).
○ = Cyklický
Orgány kvetu sú usporiadané v kruhoch (cykloch). Typický pre väčšinu krytosemenných rastlín.
↺ = Acyklický
Orgány vyrastajú špirálovito alebo postupne na kvetnom lôžku.
02// Pohlavnosť kvetu
⚥ = Obojpohlavný
Kvet možno rozdeliť na dve zrkadlovo zhodné polovice viacerými rovinami súmernosti.
♂ = Samčí
Súmerný len podľa jednej roviny súmernosti (možno ho rozdeliť iba jedným smerom na dve rovnaké polovice).
♀ = Samičí
Orgány kvetu sú usporiadané v kruhoch (cykloch). Typický pre väčšinu krytosemenných rastlín.
03// Orgány kvetu
K = Kalich (kalyx)
Číslo za K vyjadruje počet kališných lístkov.
C = Koruna (corrola)
Číslo za C vyjadruje počet korunných lístkov.
A = Tyčinky (androeceum)
Číslo za A vyjadruje počet tyčiniek.
G = Piestik (gynoeceum)
Číslo za G vyjadruje počet piestikov. Môže byť vrchný (G̲) alebo spodný (G̅).
P = Okvetie (perigonium)
Číslo za P vyjadruje počet okvetných lístkov.
04// Poznámky
( )
Zrastené orgány
∞
Veľký alebo neurčitý počet
05// Príklady zápisu
Tulipán
⊕⚥P3+3 A3+3 G(3)
Pravidelný, obojpohlavný kvet. Má 6 okvetných lístkov usporiadaných do 2 kruhov po 3, 6 tyčiniek a jeden piestik zrastený z 3 plodolistov.
Čeľaď: Makovité
⊕⚥K2 C2+2 A∞ G(∞)
Pravidelný, obojpohlavný kvet. Má 2 kališné lístky, 4 korunné lístky usporiadané do dvoch kruhov po 2, veľký počet tyčiniek a piestik zrastený z viacerých plodolistov.
Čeľaď: Hluchavkovité
⚥↓ K(5) [ C(5) A4 ] G̲(2)
Pravidelný, obojpohlavný kvet. Má 5 zrastených kališných lístkov, 5 zrastených korunných lístkov a 4 tyčinky zrastené s korunou. Piestik je vrchný a vznikol zrastením 2 plodolistov.
