Kvet (Flos)

Rozmnožovací orgán krytosemenných rastlín.

Definícia

Kvet je rozmnožovací orgán krytosemenných rastlín. Jeho hlavnou funkciou je zabezpečiť pohlavné rozmnožovanie rastliny. V kvete vznikajú pohlavné bunky a po oplodnení sa z neho vyvíjajú semená a plody. Kvet môže mať rôzne tvary, veľkosti a farby, ktoré často pomáhajú prilákať opeľovače.

Rozmnožovanie bez kvetu

Nahosemenné rastliny (Gymnospermae) sú staršia skupina semenných rastlín. Nemajú kvet ani plod – ich semená ležia voľne na šupinách šišiek. Preto sa nazývajú nahosemenné (gymnos = nahý, sperma = semeno).
Medzi nahosemenné patria najmä ihličnany, napríklad borovica, smrek, jedľa či tis. V minulosti tvorili dominantnú skupinu rastlín na Zemi.

Šišky - samčie a samičie

Väčšina nahosemenných rastlín je jednodomá, teda samčie aj samičie šišky sa tvoria na tom istom jedincovi. Rozoznávame:

/ / samčia

Peľová šiška

Malá, mäkká, zvyčajne žltá. Tvorí sa na nej peľ meiózou v peľových komôrkach.  (mikrosporangiách). Po uvoľnení peľu odpadáva.

/ / samičia

Semenná šiška

Väčšia a drevnatá. Na jej šupinatých listoch (megasporofyloch) sa nachádzajú vajcové bunky. Po oplodnení sa z vajcových buniek vyvíjajú semená. Po dozretí sa šupiny roztvoria a semená sa uvoľnia.

/ / výsledok

Semeno bez plodu

Oplodnená vajcová bunka sa vyvíja na semeno, ktoré leží priamo na šupine šišky – je nahé, teda nie je uzavreté v plode. Mnohé semená majú krídlatý výrastok, ktorý uľahčuje šírenie vetrom.

Zaujímavosť

U nahosemenných rastlín prebieha jednoduché oplodnenie – na rozdiel od krytosemenných dochádza len k jednému oplodneniu: spermatická bunka oplodní vajcovú bunku a vzniká zárodok.

Nevzniká dvojité oplodnenie, a preto sa netvorí typický endosperm ako u krytosemenných. Zásobné pletivo semena sa vytvára iným spôsobom – vzniká z tkaniva zárodočného vaku (ženského gametofytu), označovaného aj ako primárny endosperm.

Toto zásobné tkanivo slúži ako výživa pre vyvíjajúci sa zárodok.

Krytosemenné rastliny

Stavba kvetu

Kvet (flos) je rozmnožovací orgán krytosemenných rastlín. Jeho základ tvorí kvetné lôžko, z ktorého vyrastajú všetky ostatné časti kvetu.

Kvet sa skladá z kvetných obalov a pohlavných orgánov. Kvetné obaly chránia vnútorné časti kvetu a často lákajú opeľovače svojou farbou alebo vôňou. Môžu byť rozlíšené na kalich a korunu alebo nerozlíšené, keď vytvárajú okvetie.

Vlastnými rozmnožovacími orgánmi sú tyčinky (samčie orgány, zložené sú z nitky a peľnice) a piestik (samičí orgán, zložený zo semenníka, čnelky a blizny), ktoré zabezpečujú vznik semien po oplodnení.

// 01

Kalich

calyx

Vonkajší obal kvetu tvorený zelenými sepalmi. Chráni kvet v štádiu púčika. Zvyčajne nie je sfarbený, ale existujú výnimky (napr. ľadenec).

// 02

Koruna

corolla

Kvetný obal tvorený korunnými lístkami (petalmi). Zvyčajne je farebná a láka opeľovačov. Môže byť voľnolupeňová alebo zrastolupienková

// 03

Tyčinky

stamen

Samčie pohlavné orgány. Každá tyčinka sa skladá z nitky a peľnice (anthera), v ktorej sa tvorí peľ obsahujúci samčie pohlavné bunky (spermatozoidy).

// 04

Piestik

pistillum

Samičí pohlavný orgán. Skladá sa z blizny (zachytáva peľ), čnelky (vodivé pásmo) a semenníka (obsahuje vajíčka).

// 05

Lôžko (stopka)

receptaculum

Stopka nesie kvet a privádzajú sa ňou živiny. Lôžko je rozšírená časť stopky, na ktorej sú upevnené všetky časti kvetu.

// 06

Nektáriá

nectaria

Žľazy produkujúce nektár, sladkú tekutinu slúžiacu na lákanie opeľovačov. 

 
 

Typy kvetov

Kvety delíme podľa viacerých kritérií – prítomnosti pohlavných orgánov, súmernosti, počtu okvetných lístkov a mnohých ďalších znakov.

Obojpohlavný

Obsahuje tyčinky aj piestik. Nazýva sa aj hermafroditný. Je najčastejším typom kvetu u krytosemenných rastlín. Príklad: tulipán, ruža.

Jednopohlavný - samčí

Obsahuje len tyčinky, piestik chýba alebo je zakrpatený. Príklad: kukurica, vŕba, topoľ

Jednopohlavný samičí

Obsahuje len piestik, tyčinky chýbajú. Príklad: vŕba, topoľ, kukurica

Jednodomé a dvojdomé rastliny

Rastliny môžu mať samčie a samičie kvety usporiadané rôznym spôsobom.

Jednodomé rastliny majú samčie aj samičie kvety na jednej rastline. Na opelenie teda stačí jeden jedinec. Medzi jednodomé rastliny patrí napríklad kukurica, lieska alebo dub.

Dvojdomé rastliny majú samčie a samičie kvety na rôznych rastlinách. Jedna rastlina vytvára iba samčie kvety a druhá iba samičie. Na rozmnožovanie sú preto potrebné dva jedince. Príkladom je vŕba, topoľ alebo rakytník.

Súkvetia

Súkvetie je zoskupenie viacerých kvetov vyrastajúcich na spoločnej osi. Takéto usporiadanie umožňuje rastline vytvoriť viac kvetov na menšom priestore a zvyšuje pravdepodobnosť opelenia.

Podľa stavby rozlišujeme jednoduché a zložené súkvetia.

Pri jednoduchých súkvetiach vyrastajú všetky kvety z jednej hlavnej osi. Medzi najčastejšie patria strapec (ríbezľa, agát), klas (skorocel), jahňada (vŕba, breza, topoľ), hlávka (ďatelina), okolík (cibuľa, cesnak), chocholík (jabloň, hruška) a úbor (slnečnica, púpava, sedmokráska).

Zložené súkvetia vznikajú spojením viacerých jednoduchých súkvetí. Patrí sem metlina (vinič, orgován), zložený klas (pšenica, jačmeň, raž) a zložený okolík (rasca, kôpor).

Tvar súkvetia je pre mnohé rastliny charakteristický a pomáha pri ich určovaní. Niektoré rastliny navyše vytvárajú súkvetia, ktoré navonok pôsobia ako jeden veľký kvet. Typickým príkladom je slnečnica alebo sedmokráska, ktorých „kvet“ sa v skutočnosti skladá z mnohých drobných kvetov usporiadaných do úboru.

Kvetný vzorec

Kvetný vzorec je skrátený symbolický zápis stavby kvetu. Pomocou písmen, číslic a značiek vyjadruje počet a usporiadanie jednotlivých častí kvetu, ako sú kališné lístky, korunné lístky, tyčinky a piestik.

01// Symetria

= Pravidelný

Kvet možno rozdeliť na dve zrkadlovo zhodné polovice viacerými rovinami súmernosti.

= Súmerný

Súmerný len podľa jednej roviny súmernosti (možno ho rozdeliť iba jedným smerom na dve rovnaké polovice).

= Cyklický

Orgány kvetu sú usporiadané v kruhoch (cykloch). Typický pre väčšinu krytosemenných rastlín. 

= Acyklický

Orgány vyrastajú špirálovito alebo postupne na kvetnom lôžku.

02// Pohlavnosť kvetu

= Obojpohlavný

Kvet možno rozdeliť na dve zrkadlovo zhodné polovice viacerými rovinami súmernosti.

= Samčí

Súmerný len podľa jednej roviny súmernosti (možno ho rozdeliť iba jedným smerom na dve rovnaké polovice).

= Samičí

Orgány kvetu sú usporiadané v kruhoch (cykloch). Typický pre väčšinu krytosemenných rastlín. 

03// Orgány kvetu

K = Kalich (kalyx)

Číslo za K vyjadruje počet kališných lístkov.

C = Koruna (corrola)

Číslo za C vyjadruje počet korunných lístkov.

A = Tyčinky (androeceum)

Číslo za A vyjadruje počet tyčiniek.

G = Piestik (gynoeceum)

Číslo za G vyjadruje počet piestikov. Môže byť vrchný (G̲) alebo spodný (G̅).

P = Okvetie (perigonium)

Číslo za P vyjadruje počet okvetných lístkov.

04// Poznámky

(   )

Zrastené orgány

Zátvorka v kvetnom vzorci znamená, že príslušné orgány sú navzájom zrastené. Napríklad (5) pri kalichu znamená 5 zrastených kališných lístkov. (9)+1 pri tyčinkách znamená 9 zrastených tyčiniek a 1 voľnú tyčinku.

Veľký alebo neurčitý počet

05// Príklady zápisu

Tulipán

⊕⚥P3+3 A3+3 G(3)

Pravidelný, obojpohlavný kvet. Má 6 okvetných lístkov usporiadaných do 2 kruhov po 3, 6 tyčiniek a jeden piestik zrastený z 3 plodolistov.

Čeľaď: Makovité

⊕⚥K2 C2+2 A∞ G(∞)

Pravidelný, obojpohlavný kvet. Má 2 kališné lístky, 4 korunné lístky usporiadané do dvoch kruhov po 2, veľký počet tyčiniek a piestik zrastený z viacerých plodolistov.

Čeľaď: Hluchavkovité

⚥↓ K(5) [ C(5) A4 ] G̲(2)

Pravidelný, obojpohlavný kvet. Má 5 zrastených kališných lístkov, 5 zrastených korunných lístkov a 4 tyčinky zrastené s korunou. Piestik je vrchný a vznikol zrastením 2 plodolistov.

Opakovací kvíz

Návrat hore