List (Fylom)
Miesto, kde rastlina premieňa svetlo na život.
Definícia
List je zelený orgán rastliny, ktorý vyrastá zo stonky. Jeho hlavnou úlohou je vytvárať živiny pomocou fotosyntézy. Zároveň umožňuje rastline dýchať a zbavovať sa nadbytočnej vody. Väčšina listov obsahuje zelené farbivo chlorofyl, vďaka ktorému dokážu využívať svetlo na tvorbu živín.
Hlavné funkcie
Fotosyntéza
V chloroplastoch listu sa premieňa svetlo, voda a oxid uhličitý na glukózu (energiu) a kyslík.
Výdaj vody
Formou transpirácie (vyparovanie vody cez prieduchy) a gutácie (vylučovanie kvapiek vody cez hydatódy).
Výmena plynov
Príjem CO₂ a výdaj O₂ počas fotosyntézy; opačne pri dýchaní.
Zásobovanie
Ukladajú sa zásobné látky (škrob) alebo voda, ktoré sa využijú v nepriaznivých podmienkach (napr. Aloe Vera).
Vonkajšia stavba listu
Väčšina listov má tri základné časti. Najväčšiu plochu tvorí čepeľ – plochá zelená časť zachytávajúca svetlo. Vrchná strana čepele sa nazýva líce (tmavšia, vystavená slnku), spodná strana je rub (bledšia, viac prieduchov). K stonke ju pripája stopka, ktorá natáča list smerom k slnku. U tráv a obilnín stopka často chýba a nahrádza ju listová pošva objímajúca stonku.
Cez čepel prechádza sústava žíl – žilnatina. Sú cez ňu rozvádzané organické aj anorganické látky, pretože je tvorená vodivými pletivami. Okrem transportnej funkcie má aj funkciu mechanickú, lebo tvorí kostru listu (žilky sú v sklerenchymatickej pošve). Rozlišujeme 4 typy žilnatín: vidlicovitá, perovitá, dlaňovitá a rovnobežná.
Žilnatina listu funguje ako dvojsmerná diaľnica: minerály a voda smerujú nahor, cukry z fotosyntézy smerujú nadol ku koreňom.
Tvar čepele je daný geneticky, ale vzniká a formuje sa činnosťou dvoch delivých pletív (meristémov). Vrcholový (apikálny) meristém zabezpečuje rast listu do dĺžky a okrajový (marginálny) do šírky. Tvar čepele môže byť napríklad: čiarkovitý, podlhovlastý, okrúhly, oválny, vajcovitý, obráteno vajcovitý, srdcovitý, obličkovitý a šípovitý.
Podľa stavby rozlišujeme listovú čepeľ jednoduchú a zloženú. Jednoduchá čepeľ môže byť celistvá alebo delená (so zárezmi). Zložená čepeľ sa delí na perovito zloženú (párno alebo nepárno) a dlaňovito zloženú.
Okraj čepele môže byť celistvookrajový, pílkovitý, zúbkatý, vrúbkovaný alebo laločnatý.
Vnútorná stavba listu
Na obrázku môžeme vidieť bifaciálny list. Od monofaciálneho sa líši vnútorným usporiadaním. Monofaciálny list má vrchnú stranu veľmi podobnú spodnej (môžeme povedať, že sú zrkadlové). Naopak list bifaciálny má hornú stranu prispôsobenú fotosyntéze, dolnú transpirácii a výmene plynov. Časti bifaciálneho listu sú:
- Kutikula – ochranná vosková vrstva, obmedzuje stratu vody
- Pokožka (epiderma) – krycie pletivo chrániace vnútorné časti listu (tak ako koža u ľudí)
- Palisádový parenchým – veľa chloroplastov, hlavné miesto fotosyntézy
- Špongiový parenchým – veľa medzibunkových priestorov, zabezpečuje výmenu plynov, málo chloroplastov
- Prieduch – umožňuje výmenu plynov a reguluje transpiráciu
- Xylém – vedie vodu a minerálne látky do listu
- Floém – rozvádza org. látky z fotosyntézy do celej rastliny
Metamorfózy listov
Listy rastlín nemusia slúžiť iba na fotosyntézu. Počas evolúcie sa u mnohých rastlín prispôsobili špeciálnym funkciám, čím vznikli rôzne metamorfózy (premeny) listov. Tieto premeny pomáhajú rastlinám napríklad s ochranou, zachytávaním vody, zásobou živín alebo prichytením k podkladu.
Cibuľa
Vzniká zdužinatením spodných častí listov, slúži ako zásobný orgán.
Dužinaté listy
Slúžia na uskladnenie vody (napr. Aloe Vera).
Úponky
Ťahajú sa vyššie za svetlom (napr. Hrach).
Tŕne
Majú ochrannú funkciu (napr. kaktus, agát)
Listy mäsožravých rastlín
Slúžia na chytenie hmyzu (napr. mucholapka, rosička).
Šupiny púčikov
Majú ochrannú funkciu u drevín
Kvetné fylómy
Kvetné farebné obaly, vznikajú rozmnožovacie orgány (tyčinky a piestiky)
Listencový obal
Slúžia ako obal plodu (napr. pri kukurici).
Zaujímavosť
Listy majú pre človeka veľký význam. Využívajú sa ako potrava (šalát, kel), korenie (majorán, bobkový list), vo farmácii, tabakovom a kozmetickom priemysle