Zmena skupenstva

Prečo sa ľad topí, voda vrie pri stálej teplote a mokrá bielizeň uschne aj bez slnka? Táto lekcia ťa prevedie šiestimi skupenskými premenami, vysvetlí správanie častíc, ohrievaciu krivku, skupenské teplo a naučí ťa riešiť úlohy s viacerými dejmi naraz.

Čo je zmena skupenstva

Zmena skupenstva je fyzikálny dej, pri ktorom látka prechádza z jedného stavu (tuhého, kvapalného alebo plynného) do druhého, najčastejšie v dôsledku prijímania alebo odovzdávania tepla. Vyskúšaj si týchto 6 kombinácií:
🧊Tuhé
💧Kvapalné
💨Plynné
Klikni na prvé skupenstvo.
topenie / tuhnutie
vyparovanie / kondenzácia
sublimácia / desublimácia

Čo sa deje s časticami

Pri zohrievaní látky:

  • častice získavajú energiu,
  • zväčšuje sa ich pohyb (kmitanie – tuhé látky, posúvanie – kvapaliny, voľný let – plyny),
  • pri dostatočnej energii môžu prekonať príťažlivé sily medzi časticami,
  • látka prejde do vyššieho energetického stavu.

Teplota

Súvisí s priemernou kinetickou energiou častíc — hovorí, ako rýchlo sa častice pohybujú/kmitajú.

Vnútorná energia

Zahŕňa kinetickú aj potenciálnu energiu vzájomných väzieb medzi časticami — mení sa aj vtedy, keď sa teplota nemení.
Kľúčová myšlienka: počas zmeny skupenstva sa môže dodávať teplo, bez toho aby rástla teplota. Energia sa spotrebuje na rozbitie väzieb (potenciálna energia), nie na zrýchlenie častíc.

Teplota pri zmene skupenstva

Predstav si, že ľad rovnomerne zohrievame. Sledujeme, ako sa mení jeho teplota v závislosti od dodaného tepla Q.
t(°C) Q(J) 0°C 100°C
📈 pred topením: teplota rastie
➡️ počas topenia: konštantná
📈 po roztopení: teplota rastie
➡️ počas varu: konštantná

Skupenské teplo

Topenie prijíma energiu
Q = m · lt
Tuhnutie odovzdáva energiu
Q = m · lt
Vyparovanie prijíma energiu
Q = m · lv
Kondenzácia odovzdáva energiu
Q = m · lv

Rovnaká veličina l platí pre dvojicu opačných dejov — mení sa len smer toku energie (prijatá pri topení/vyparovaní, odovzdaná pri tuhnutí/kondenzácii).

Merné skupenské teplo

Merné skupenské teplo ll je množstvo tepla potrebné na zmenu skupenstva 1 kg látky pri teplote, pri ktorej zmena skupenstva prebieha.

Jeho hodnota závisí od druhu látky a od konkrétnej zmeny skupenstva.

l = Q/m
l — merné skupenské teplo [J/kg]
Látkalt — topenielv — vyparovanie
Voda / ľad334 kJ/kg2 256 kJ/kg
Železo277 kJ/kg6 340 kJ/kg
Olovo23 kJ/kg860 kJ/kg
Etanol109 kJ/kg846 kJ/kg
Mini otázka

Koľko energie potrebujeme na roztopenie 2 kg ľadu pri teplote topenia?

Q = m · lt = 2 kg · 334 000 J/kg = 668 000 J = 668 kJ

Vyparovanie ≠ var

Vyparovanie

  • prebieha na povrchu kvapaliny,
  • môže prebiehať pri rôznych teplotách,
  • môže prebiehať aj pod teplotou varu,
  • najrýchlejšie unikajú z povrchu energetickejšie častice,
  • kvapalina sa pri ňom môže ochladzovať.

Var

  • prebieha v celom objeme kvapaliny
  • vznikajú bubliny pary
  • pri danom tlaku prebieha pri určitej teplote
  • vyžaduje neustály prísun tepla

Teplota varu a tlak

Vyšší tlak → vyššia teplota varu. Nižší tlak → nižšia teplota varu. Vyskúšaj si to!
101 kPa
100 °C
🍲 tlakový hrniec (~200 kPa → var pri ~120 °C) ⛰️ vysoké hory (~60 kPa → var pri ~85 °C) 🧪 destilácia (znížený tlak → nižšia teplota varu)

Nasýtená para a vlhkosť

Para – plynné skupenstvo látky, ktorá je za daných podmienok schopná existovať aj v kvapalnom alebo tuhom skupenstve.

Nasýtená para – para, ktorá je v dynamickej rovnováhe so svojou kvapalinou. Počet častíc, ktoré sa za určitý čas vyparia, je rovnaký ako počet častíc, ktoré skondenzujú.

Nenasýtená para – para, pri ktorej vyparovanie prevláda nad kondenzáciou. V uzavretom priestore sa preto množstvo pary môže ďalej zvyšovať.

Relatívna vlhkosť vzduchu –  Relatívna vlhkosť vyjadruje, ako blízko je vzduch k nasýteniu vodnou parou pri danej teplote.

Príklad: Relatívna vlhkosť 60 % znamená, že vzduch obsahuje približne 60 % množstva vodnej pary, ktoré by pri rovnakej teplote obsahoval pri nasýtení. Pozor: Relatívna vlhkosť závisí od teploty. Teplejší vzduch môže obsahovať viac vodnej pary než studený vzduch.

Sublimácia a desublimácia

🌫️

Sublimácia

Pevná látka prechádza priamo na plyn. Príklad: suchý ľad (CO₂), mrznúce prádlo, ktoré na mraze uschne.

❄️

Desublimácia

Plyn prechádza priamo na pevnú látku. Príklad: vznik snehových vločiek, tvorba inovate na oknách.

Energetická bilancia pri viacerých dejoch

Najdôležitejší typ úlohy: koľko tepla potrebujeme na zohriatie ľadu z teploty pod bodom mrazu na paru nad 100 °C? Proces rozložíme na 5 čiastkových dejov: Q = Q₁+Q₂+Q₃+Q₄+Q₅, pomocou Q=mcΔT a Q=ml.

Záverečný test

Návrat hore